Mladí v našich krajinách

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku bola v septembri 2013 13,84%, čo predstavuje asi 373 396 osôb. Počet mladých nezamestnaných do 25 rokov predstavoval podľa ÚPSVAR SR 80 857 osôb, čiže približne 19,8%. Samotné číslo nie je príliš vysoké (najmä vo vzťahu k celkovému počtu nezamestnaných), no vysoká nezamestnanosť mladých z dlhodobého hľadiska ovplyvňuje ekonomiku značne negatívne.   Ak sa mladí ľudia nedokážu uplatniť na trhu práce po dokončení štúdia, či už stredoškolského alebo vysokoškolského, sú nútení buď odcestovať za prácou do zahraničia alebo zostať nezamestnaní na Slovensku. V prvom prípade, ak sa jedná o dočasnú udalosť, tak dôchodok zarobený v zahraničí alebo jeho časť sa pravdepodobne spotrebuje v domácej krajine, čo ekonomike skôr prospieva. Naopak tí, ktorí tu zostanú nezamestnaní, budú mať problém nadobudnúť vlastné bývanie, osamostatniť sa a ostanú závislí na štátnych transferoch alebo budú pracovať načierno. Ďalším negatívom vysokej nezamestnanosti je motivácia odchodu za prácou do zahraničia natrvalo, pričom často môže ísť o vzdelaných ľudí, ktorí nemajú na našom trhu dostatočne vysoké ohodnotenie.
Nasledujúca tabuľka ukazuje vývoj nezamestnanosti mladých ľudí počas obdobia rokov 2013-2013. Rozdiel v štatistikách UPSVAR a Eurostat spočíva v rozdielnych metodikách merania a vykazovania. Z toho vyplýva, že reálna nezamestnanosť mladých sa nijak extrémne  neodchyľuje od priemernej miery nezamestnanosti všetkých vekových skupín spolu. I keď je samozrejme nebezpečnejšia, keďže starší nezamestnaní pôjdu o pár rokov do dôchodku, kým mladí nemajú šancu získať pracovné návyky a čím ďalej tým horšie sa im bude dariť nájsť si prácu.

Tab. 1 Nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov na Slovensku a v EÚ (v %)

GEO/TIME

July 2012

April 2013

May 2013

June 2013

July 2013

European Union 28

22,9

23,5

23,4

23,5

23,4

Slovakia

33,5

34

34,5

35,3

34,6

Zdroj: Eurostat

Situácia na trhu práce mladých ľudí nie je lichotivá, keďže viac ako tretina z nich je evidovaná na úradoch práce. To znamená, že približne každý tretí mladý človek si nevie nájsť prácu, čo je najhoršia úroveň od roku 2002. Rok 2002 je však od toho súčasného v mnohom odlišný. Pospodárske vyhliadky sú výrazne negatívnejšie. Vtedy totiž Slovensko začalo rásť rýchlym tempom na úrovniach okolo 5 %, neskôr dokonca aj viac. Dnes je hospodársky rast podstatne nižší, viaceré inštitúcie znížili vyhliadky na tento rok. 
Pod vysokú mieru nezamestnanosti mladých sa tiež podpisuje situácia vo vzdelávacom systéme. Vzdelávanie často nezodpovedá dopytu na trhu práce a pre absolventov s danou kvalifikáciou tak nie je dostatok voľných miest. V záujme vyššej zamestnanosti by preto mal aj vzdelávací proces prejsť reformou, po ktorej bude viac orientovaný na potreby trhu práce a menej na počty absolventov, z ktorých dnes mnohí končia na úradoch práce.
V súčasnosti na Slovensku prebiehajú pilotné projekty, ktoré sú zamerané na riešenie podstaty tohto problému. Ako jeden z mnohých možno považovať projekt Rozvoj stredného odborného vzdelávania a prípravy, na ktorom participuje aj Republiková únia zamestnávateľov.